1. Pristúp, pristúp sem, hriešniku, - ber popol na pokánie! - Márny sveta milovníku, - pováž svoje skonanie. - Prach si iba, v prach sa vrátiš, - keď ťa krutá smrť zachváti, - do zeme sa zas navrátiš, - z ktorej si raz bol vzatý.
2. Iste vieš, že príde ten čas, - hrozná doba lúčenia, - v telách mŕtvych vidíš neraz - príklad svojho zničenia: - čo si ty, to oni boli, - prv jak boli odumreli, - hľa, v prach sa už premenili, - v hroboch svojich zotleli.
3. Cirkev to dnes predstavuje - skrz popola sypanie, - na čelo ti označuje - krížom naše skonanie; - by si z hriechu sa prebudil, - dobre k smrti sa pripravil - bys' k dobrému sa povzbudil, - v pokání svoj vek trávil.
4. Boha svojho že si hneval, - svedomie ťa dnes hnetie, - tomu, kto ťa vždy miloval, - zle si slúžil na svete; - pre svet, telo a stvorenie - viac si ty žil ako jemu. - Ach, spomeň si na smrť denne, - obráť sa už raz k nemu.
5. Ľutuj srdcom hriech skrúšený - a rob zaň už pokánie, - vyznaj kňazom nariadeným - všetky hriechy spáchané; - neodkladaj polepšenie - na ďalší čas, ďalšie letá, - lebo nevieš okamženie, - v ktorom pôjdeš zo sveta.