1. Matka plače, ruky spína: - ach môj Bože, premilý; - Božieho jej kati Syna - hrozne na kríž pribili. - V prežalostnej tejto dobe - umrieť s Kristom si žiada; - bledne a vo veľkej mdlobe - jej dušu žiaľ preniká. - Ó, bolesti, ó, žalosti - srdca tvojho čistého! - Matka, naše neprávosti - vbodli ten meč do neho.
2. K nebu svoje pozdvihuje - oči, plačom skalené, - slzí, kvíli, pozoruje - nohy, ruky ranené, - ruky, ktoré bozkávala, - ktoré vždy nás žehnali, - nohy ktoré vídavala, - k úbohým jak náhlili. - Ó, bolesti, ó, žalosti - srdca tvojho čistého! - Matka, naše neprávosti - vbodli ten meč do neho.
3. Žíznim volá umierajúc, - Matka nesmie k Synovi, - čuje, ako kati kľajúc - rúhajú sa Kristovi. - Veľké kríže tiež nosíme - a bolesti trpíme, - predsa toľko neskúsime, - čo tá, s ktorou kvílime. - Ó, bolesti, ó, žalosti - srdca tvojho čistého! - Matka, naše neprávosti - vbodli ten meč do neho.
4. Otče, čo si opustil ma? - volá Ježiš strápený, - ona cíti meč pre Syna - do jej srdca vrazený. - Vidí sa byť opustenou - od Synáčka milého, - vidí sa byť zavrhnutou - pre neho od každého. - Ó, bolesti, ó, žalosti - srdca tvojho čistého! - Matka, naše neprávosti - vbodli ten meč do neho.
5. Koho ona s láskavosťou - v svojom lone chovala, - toho s hroznou ukrutnosťou - Kalvária odňala. - Na kríži je už pribitý - drahý kvet jej nádeje, - v rukách, v nohách klinec vbitý - krvou Krista zaleje. - Ó, bolesti, ó, žalosti - srdca tvojho čistého! - Matka, naše neprávosti - vbodli ten meč do neho.
6. Jánovi je poručená, - ktorý sám je skľúčený, - jeho duša je ranená, - že je Ježiš mučený. - Ján, miláčik Krista Pána, - sám sa tiež skormucuje, - kto ťa teda, svätá Panna, - v zármutku potešuje? - Ó, bolesti, ó, žalosti - srdca tvojho čistého! - Matka, naše neprávosti - vbodli ten meč do neho.
7. Otče, prijmi ducha môjho, - všetko som už dokonal! - boli ešte slova jeho, - prv ako by bol skonal. - K Otcovi šla duša jeho - a Mária videla, - ako hlava zmučeného - klesá múkou omdleta. - Ó, bolesti, ó, žalosti - srdca tvojho čistého! - Matka, naše neprávosti - vbodli ten meč do neho.
8. Nemala už v sebe sily, - klesla v náruč Jánovi - a v tej hroznej ťažkej chvíli - vojaci šli k Synovi. - Srdce pikou mu prebodli - a vytiekla krv s vodou - za svet bezbožný a podlý, - za spasenie národov. - Ó, bolesti, ó, žalosti - srdca tvojho čistého! - Matka, naše neprávosti - vbodli ten meč do neho.
9. Z kríža mŕtve už zložili - telo Krista zmárnené, - Matke v lono položili - klincami doranené. - Mária ho objímala - plná žiaľu, ľútosti, - slzami ho zalievala, - omdlievala v žalosti. - Ó, bolesti, ó, žalosti - srdca tvojho čistého! - Matka, naše neprávosti - vbodli ten meč do neho.
10. Ó, hriešnici, ľútosť majme - nad svojimi vinami, - v žiali k Bohu zavolajme - Ach, zmiluj sa nad nami! - Aby sme hriech oplakali, - čo Ježiša križoval, - pevní v čnosti verne stáli, - ktorú on prikazoval. - Pre bolesti a žalosti - srdca tvojho čistého - pros, Mária, by sme prišli - do života večného.