1. Omša svätá, obeť zmierna, čistá, - ktorá pripomína muky Krista. - Keď sa omša započína, - myslím, Ježiš trpieť, že počína.
2. Olivová hora prvá bola, - kde sa zdvihla obeť lásky, boja. - Tu sa Ježiš vrúcne modlil, - v smrtnom boji v pote, v krvi brodil.
3. Kňaz kráča napravo k epištole. - Annáš sedí a súdi pri stole. - Už sa strojí, už sa chystá, - jak by odsúdiť mal k mukám Krista.
4. Krista ako lotra zviazaného, - kyjakmi a prútmi ubitého, - vedie zástup pred Kajfáša, - haní, tupí svojho Mesiáša.
5. Keď zaklínal Kajfáš Krista Pána, - Peter ho zapieral až do rána, - mnohí, najmä dievka istá, - vravela mu, že je priateľ Krista.
6. A keď kohút trikrát sa ozýva, - Kristus sa na Petra smutne díva; - Peter plače a horeká, - nad krivou prísahou on narieka.
7. Kalich sluha Pána včuľ odkrýva - a chlieb obetujúc Otca vzýva, - kalich s vínom zas prikrýva, - prikryjúc ho, ruky si umýva.
8. Predstavuje Krista premilého, - jak ho vyzliekajú z rúcha jeho, - jak ho k stĺpu priväzujú - a jak preukrutné ho bičujú.
9. Tak bol Kristus hrozne zbičovaný, - že už na ňom boli samé rany, - predsa Pilát sa domnieva - nie je vinný, ruky si umýva.
10. Keď kňaz Svätý, svätý, svatý vraví, - vyhlasuje zástup neláskavý - Krista smrti za hodného; - Ukrižuj volá a zabiť chce ho.
11. K pozdvihovaniu sa kňaz už chystá, - kati pripravujú kríž pre Krista; - nad kalichom kňaz má ruky, - Kristus nesie kríž svoj plný muky.
12. Sväté telo kňaz už pozdvihuje, - ľudu k poklone ho ukazuje, - Pán na kríži je rozpätý, - medzi lotrami pnie Boh náš svätý.
13. Nato hneď kňaz kalich pozdvihuje, - že je v ňom krv Krista, oznamuje, - ktorá sa z rán vylievala, - aby sa ňou duša čistou stala.
14. Účastných nás učiň vykúpenia, - aby sme ním dosiahli spasenia, - veriacim buď milostivý - a v očistci dušiam ľútostivý!