1. Bože, svetov mocný Pane, - zhliadni z výšky na svoj ľud, - ktorý v tvojom svätom stane - modlí sa tu za svoj blud. - Vzdáva ti tu čistú obeť - za nečistej mysle čin: - prijmi, Pane, ju i posväť - jak ju svätil Boží Syn.
2. Z prachu zeme k sláve neba - zaleť zvučnej chvály hlas. - Vesmír i ľud, veleb Boha, - ktorý stvoril svet i nás. - Trojjediný i trojvečný - Boh, najvyšší, večný Pán; - tebe buď, ó Nekonečný, - budovaný v srdciach chrám.
3. Ľudská nádej, - život, spása, - v Kristovi je zložená, - ktorý v Písme svätom hlása - pravé cesty spasenia. - Kto vždy na nich kráča, koná, - nezblúdi, sa nestratí; - kto nepozná hlas zákona, - večná smrť ho zachváti.
4. Jedna je loď, ktorá vodí - ľudstvo plavbou života, - ktorá pevnú cestu brodí, - nikdy sa nestroskotá: - loď tá jedna, to je viera - v pravdu Kristom zjavenú, - kto jej srdce neodpiera, - sväto kráča k spaseniu.
5. Aké dary priniesť máme, - tebe, Bohu svätému? - Akú obeť ti my dáme? - Dal si život každému! - Prijmi za nás svojho Syna, - ktorý obeť vykoná, - keď pod rúškom chleba, vína - plní nádej zákona.
6. S Božím Synom ti splácame - čistej lásky slušnú daň; - i sŕdc svojich priestor dáme - tebe, ktorý si náš Pán. - Bývaj večne v nás jak v stane, - v mysli, v srdci a v duši, - snaha naša, - milý Pane, - by hriech tvoj byt nerušil.
7. V jeden súzvuk naše hlasy - spája úcta veleby, - ktorou skvieš sa, Tvorca krásy, - v prírode i na nebi. - Malé tvory, veľké svety - teba chvália, Boh svätý, - z našich úst i z tvorstva znie ti: - Svätý, svätý, trojsvätý!