1. Ó, Mária, Prímluvnica naša, - teba anjel Pánov pozdravil: - Panna čistá, počneš Mesiáša, - by ľud z moci diabla vymanil. - Počuj, Matka, naše vrúcne prosby, - by nás nezasiahli pekla hrozby. - Pros, nech Boh Syn, tebou zrodený, - otvorí zas nám raj stratený.
2. Panna, keď si porodila zemi - Dieťa krásne, slávy nebeskej, - anjeli, čo Boha chvália v nebi, - zaplesali v obci betlemskej. - Sláva nech je Bohu na výsosti, - buď na zemi pokoj ľuďom v čnosti! - Ach, pros, Matka, by Duch pokoja - nás voviedol všetkých do raja.
3. Krutý kráľ chcel zabiť v svojej zlosti - Božie Dieťa v rukách materských, - ale Jozef dostal znak z výsosti, - by šiel až do zemí egyptských. - Preto Syn tvoj stúpil z nebies trónu - a sa znížil k panenskému lonu, - aby svojich verných vykúpil - a tak pre nich nebo zaistil.
4. Keď si niesla, Matička, do chrámu - Panovníka zeme i neba, - obetou si dala Najvyššiemu - toho, čo vzal viny na seba. - Vznášame tu v plnej skrúšenosti - Bohu svoje slová a žiadosti, - chceme povždy Krista milovať - v krížoch svojich ho nasledovať.
5. Keď si, Matka, svojho Syna v chráme - do rúk Simeona skladala, - zvestoval ti bolesti len samé, - ktoré si ty potom prestála. - Chovala si Syna Najvyššieho, - odovzdala si sa moci jeho, - svätý, svätý, Pán Boh z výsosti, - staň sa podľa tvojej žiadosti!